Spaľovne

Pokračujeme vo vyvracaní klamlivých tvrdení ministra Tarabu o spaľovniach odpadov

06.02.2024

Minister Taraba pokračuje v obhajobe výstavby nových spaľovní odpadov na Slovensku, avšak používa argumenty, ktoré nemajú oporu v objektívnych faktoch a zdrojoch. Z uvedeného dôvodu sme opäť vykonali tzv. fact-checking jeho vyjadrení v článku: https://sita.sk/venergetike/slovensko-je-skladkovacia-velmoc-taraba-chce-maximalne-styri-spalovne-odpadu/

Množstvo zavádzajúcich informácií pri presadzovaní nových spaľovní sa zvyšuje

19.01.2024

V posledných týždňoch vyšlo viacero článkov na podporu budovania spaľovní odpadov, avšak musíme konštatovať, že vo väčšine prípadov si ich pisatelia (resp. autori vyjadrení) nedali veľkú námahu s uvádzaním faktov a zdrojov pre ich tendenčné tvrdenia. K jednému z týchto článkov by sme chceli uviesť pár našich pripomienok. Ide o článok uverejnený na https://dennikn.sk/minuta/3753920/  

Využívajú prevádzkovatelia spaľovní greenwashing na školách?

10.11.2023

Vďaka greenwashingu môžu mnohí z nás uveriť, že energetické zhodnocovanie odpadov v spaľovniach odpadov je čistým zdrojom energie, ktorý nás navyše zbaví nerecyklovateľného odpadu a tak vyrieši problém s odpadmi. Je prirodzené, že všetky spoločnosti sa snažia prezentovať v čo najlepšom svetle, často sa pri tom stáva, že uvádzajú tvrdenia, ktoré nie sú úplne pravdivé alebo sú zavádzajúce. V predošlom článku sme uvádzali príklady, ako spaľovne vytvárajú zelený obraz o svojej činnosti vo verejnom priestore.

V nasledujúcom článku uvádzame príklady, kedy spaľovne využili klamlivé tvrdenia v učebných materiáloch určených pre žiakov.

Nebezpečné PFAS sa našli v popole, v procesnej odpadovej vode a v spalinách ZEVO (zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov)

26.07.2023

Čo sú PFAS?

PFAS (perfluóralkylované a polyfluóroalkylované látky) sú skupinou niekoľko tisíc syntetických chemických látok, ktoré sú vysoko stabilné a perzistentné. Keďže sa v životnom prostredí takmer nerozkladajú, dostali aj názov „večné chemikálie“. Rôzne druhy PFAS sa používajú predovšetkým na povrchovú úpravu napr. v textilnom priemysle (vodoodolné oblečenie), v stavebníctve (kompozitné drevené materiály, podlahy), pri úprave obalov (vodovzdorné potravinové obaly), v kuchynskom riade (teflónové panvice), v elektrozariadeniach, v hasiacich penách a v automobilovom priemysle. V posledných rokoch však boli potvrdené obavy z ich nebezpečných vlastností. Niektoré z týchto látok sú nebezpečné už vo veľmi nízkych koncentráciách, sú toxické pre reprodukciu, sú rakovinotvorné, môžu spôsobovať poškodenie vyvíjajúceho sa plodu, zmeny hormonálnej rovnováhy a zmeny funkcie štítnej žľazy. Vedci preto „bijú na poplach“ a vyzývajú inštitúcie a priemyselné odvetvia, aby tieto látky vyraďovali z produktov, z výrobných procesov a všeobecného používania a aby sa namiesto nich hľadali a začali používať bezpečnejšie alternatívy.

6 argumentov prečo spaľovne odpadov nie sú dobrým riešením pre energetickú a klimatickú krízu

18.07.2023

Vedecké dôkazy o klimatickej zmene sú stále jasnejšie – pribúdajú extrémne javy ako vlny horúčav, prívalové dažde, sucho, lesné požiare a tropické cyklóny. Aj na Slovensku už zažívame niektoré z týchto klimatických javov, avšak ako uviedol klimatológ Jozef Pecho v článku pre aktuality.sk*, medzi Slovákmi vládne ešte „falošný pocit bezpečia“. Slováci nepociťujú nedostatok potravín ani vody, ako už v súčasnosti zažívajú predovšetkým chudobné krajiny juhu. Dosiahnutím oteplenia o 1,5 °C v porovnaní s predpriemyselným obdobím (v súčasnosti sme dosiahli zvýšenie o 1,1 °C) sa uvedené extrémne javy zintenzívnia a prípadné ďalšie otepľovanie by však už malo dramatický vplyv aj na naše zdravie, biosféru, potravinovú bezpečnosť a globálnu ekonomiku.

Spaľovne odmietajú aj inde vo svete: Deň akcie proti spaľovniam

Odpad je problémom všade vo svete a tak ako u nás, aj inde prebiehajú snahy o pretláčanie klamlivých "riešení", ktoré však v konečnom dôsledku spôsobia viac škôd ako úžitku. To klamlivé riešenie je predstava, že stačí odpady spáliť, bez toho, aby sme zobrali do úvahy dopad takejto činnosti na životné prostredie a zdravie ľudí a namiesto toho sa orientovali na prevenciu, opätovné použitie a recykláciu odpadov. Tento týždeň prebiehala v Ázii kampaň pod názvom Deň akcie proti spaľovniam. V rámci kampane organizácia gaia (no-burn.org) vytvorila aj zaujímavé video, v ktorom ponúka odpovede na hlavné otázky:

  1. Je spaľovanie odpadov zlé pre životné prostredie?
  2. Sú spaľovne odpadov bezpečné pre zdravie?
  3. Je spaľovanie odpadov udržateľné?
  4. Je spaľovanie odpadov drahé?
  5. Je energia z odpadu obnoviteľným zdrojom?

Odpovede nájdete vo videu :)

Spaľovne odpadov nie sú riešením pre energetickú krízu – energetická účinnosť spaľovní odpadov v EÚ je enormne nízka

09.06.2023

Podporovatelia spaľovní odpadov, ako zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov, veľmi radi zdôrazňujú fakt, že v súčasnej energetickej kríze odpad nadobúda oveľa väčšiu hodnotu ako energetický nosič a že je možné ním túto krízu riešiť. Pozrime sa však bližšie na energetickú účinnosť spaľovní v EÚ – ako sú teda prínosné pre dodávanie tepla a elektriny a s akým environmentálnym dopadom.

Centrá cirkulárnej ekonomiky – greenwashing alebo neznalosť investora?

30.05.2023

V súčasnosti si stále viac ľudí uvedomuje existenciu klimatickej a environmentálnej krízy a ich dopadu na životné prostredie a naše životy. Títo ľudia potom hľadajú a zavádzajú do praxe udržateľnejšie riešenia v rámci svojich pracovných kompetencií, ale aj osobného života. Pri svojich rozhodnutiach sú ochotní preferovať environmentálne priaznivejšie riešenia a produkty a dokonca si za ne aj priplatiť.

Na Slovensku spaľujeme odpad zo zahraničia, pre náš odpad chceme budovať ďalšie spaľovne

23.05.2023

V roku 2022 MŽP SR povolilo dovoz 648 165 ton odpadu, z čoho až 488 635 ton odpadov tvorili odpady určené na zhodnotenie ako palivo. Celkovo bolo vydaných 52 povolení na dovoz odpadu určeného na spálenie, zo siedmych krajín – Belgicko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko a Taliansko. Viac ako polovica povolení (27) bolo vydaných pre talianskych žiadateľov. Z hľadiska hmotnosti sa dováža na spálenie najviac odpadu z Rakúska. V minulom roku bolo vydaných 15 povolení na dovoz 253 000 ton rakúskeho odpadu.[1]

Ako ďalej s obehovým hospodárstvom

02.03.2023

minulom článku sme si predstavili „obehové hospodárstvo“ ako alternatívu k „lineárnemu hospodárstvu“  a  ako nevyhnutnosť cesty pre záchranu udržateľnosti života na našej Zemi. Tiež sme si vysvetlili, že energetické zhodnotenie odpadov sa podľa hierarchie odpadového hospodárstva nachádza na predposlednej priečke a nemalo by byť súčasťou riešenia smerom k obehovému hospodárstvu a už vôbec nie na ceste k udržateľnému hospodárstvu.

Stránky