Na Ministerstve životného prostredia SR je vytvorená Sekcia obehového hospodárstva. Už samotný názov jasne naznačuje smerovanie, ktorým by sa malo odpadové hospodárstvo uberať. Generálny riaditeľ sekcie – Adrián Grolmuss svojimi vyjadreniami skôr relativizuje smerovanie, ktoré by mala sekcia presadzovať.

Počas Okrúhleho stola o budúcnosti odpadu v Slovenskej republike organizovanom Asociáciou podnikateľov v odpadovom hospodárstve zdôrazňoval, že Slovensko má stratégiu odpadového hospodárstva a že existuje potreba budovania nových zariadení na energetické zhodnotenie odpadov. Zároveň uviedol, že „v prípade priemyselných odpadov ich nevieme spracovávať, resp. opätovne používať a recyklácia je príliš nákladná a niekde sa nedá ani urobiť“.

Od predstaviteľa ministerstva by som bola očakávala vecný a zodpovedný prístup k otázke rozširovania energetického zhodnocovania odpadov, znalosť smerovania európskych politík a prezentáciu overiteľných faktov o skutočnom stave odpadového hospodárstva na Slovensku. Nič z toho však nezaznelo. Diskusia pôsobila skôr ako obhajoba konzumného modelu spoločnosti a ekonomických záujmov odpadárskeho priemyslu založeného na spaľovaní odpadov a rezignácia na dôsledné uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, ktorá jasne uprednostňuje predchádzanie vzniku odpadu, opätovné použitie a reykláciu pred jeho spaľovaním.

Vo vyjadreniach predstaviteľa ministerstva ŽP úplne absentovalo zohľadnenie existujúcich európskych politík a strategických dokumentov v oblasti obehového hospodárstva, napríklad:

• Nového akčného plán EÚ pre obehové hospodárstvo, ktorého cieľom je znižovať spotrebu zdrojov a zvýšiť využívanie recyklovaných a obehových materiálov,
• Akčného plánu EÚ pre nulové znečistenie, zameraného na znižovanie znečistenia počas celého životného cyklu výrobkov a materiálov, vrátane obmedzovania toxických látok vo výrobe aj v odpadoch.
• Nariadenie o ekodizajne pre udržateľné výrobky, ktoré podporuje vyššiu opraviteľnosť, recyklovateľnosť a dlhšiu životnosť výrobkov.
• Chemickej stratégie EÚ pre udržateľnosť, ktorej cieľom je postupne nahrádzať nebezpečné chemické látky bezpečnejšími alternatívami.
• Nariadenie o obaloch a odpadoch z obalov, ktoré sa zameriava na znižovanie množstva obalového odpadu a udržiavanie materiálov v obehu čo najdlhšie.
• Taxonómie EÚ pre udržateľné investície, podľa ktorej spaľovne odpadov nie sú považované za plne udržateľnú činnosť.

Vo všeobecnosti ide o presadzovanie prechodu od lineárneho modelu „vyrobiť – použiť – vyhodiť“ k obehovému hospodárstvu, v ktorom predchádzanie vzniku odpadu a materiály zostávajú v obehu čo najdlhšie. Spaľovanie a zneškodňovanie odpadu patria medzi najmenej preferované spôsoby nakladania s odpadmi a mali by sa čo najviac obmedzovať, a to aj v krajinách s vysokou mierou skládkovania.

Dôraz na obehovosť sa pritom objavuje aj v mnohých ďalších európskych a slovenských strategických dokumentoch, napríklad:

• V Správe Európskej environmentálnej agentúry z roku 2025 sa uvádza, že „európske spotrebiteľské vzorce sú neudržateľné“ a že „environmentálne a klimatické vplyvy našej spotreby už prekračujú náš spravodlivý podiel planetárnych hraníc“.
• V Stratégii environmentálnej politiky SR do roku 2030 sa zdôrazňuje potreba predchádzania vzniku odpadov, vytvárania podmienok na prioritné využívanie zvyškových surovín a zhodnotených odpadov z priemyslu s cieľom znižovať využívanie prírodných zdrojov, podpory ekologického dizajnu výrobkov a rozvoja technológií na spracovanie problematických druhov odpadu.
• V Stratégii adaptácie SR na zmenu klímy do roku 2040 s výhľadom do roku 2050 sa uvádza, že podpora udržateľného životného štýlu – napríklad znižovanie spotreby energie, šetrenie vodou, zodpovedný výber potravín, udržateľná doprava či predchádzanie vzniku odpadu a jeho minimalizácia, nielen triedenie – môže významne prispieť aj k adaptácii na zmenu klímy.

V diskusii úplne absentovalo prepojenie témy energetického zhodnocovania odpadov s prebiehajúcou klimatickou, energetickou a surovinovou krízou. Spaľovanie odpadov nemožno považovať za „zelené“ riešenie. Prináša emisie CO₂, emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia, vedie k nenávratnému plytvaniu cennými surovinami a zároveň vytvára problematické zvyšky v podobe popola a vysoko kontaminovaného popolčeka, ktorých ďalšie spracovanie a zneškodnenie predstavuje environmentálnu záťaž.

V prípade nebezpečných odpadov je navyše potrebné, v súlade s uvedenou stratégiou, dopracovať analýzu existujúcich zariadení na ich spracovanie a vypracovať strategický plán ich spracovania, prípadne zneškodňovania. Nevyhnutné je tiež objektívne posúdiť skutočnú potrebu energetického zhodnocovania tých nebezpečných odpadov, pri ktorých je spaľovanie z environmentálneho hľadiska preukázateľne najvhodnejším riešením. Zo strany predstaviteľa ministerstva však nezaznela žiadna informácia o tom, či sa takáto analýza realizuje, v akej fáze sa nachádza ani v akom termíne by mala byť dokončená.

Monika Medovičová
Priatelia Zeme - SPZ