(reakcia na tlačovú správu „Energia z odpadu – príležitosť pre Slovensko“)
Dňa 28. 5. 2024 bola na stránke euractiv.sk uverejnená tlačová správa z tzv. pracovných raňajok Americkej obchodnej komory, na ktorých sa zúčastnili predstavitelia podnikateľského sektora a ZMOS a ktorých výsledkom bolo stanovisko o potrebe vybudovania nových zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov (ďalej len „ZEVO“) na Slovensku.

V rámci celoeurópskeho výskumného projektu biomonitorovania emisií POPs (perzistentné organické látky) európskej siete Zero Waste Europe sa takýto výskum začal aj na Slovensku v okolí cementárne v Turni nad Bodvou. Ide o biomonitoring znečisťovania životného prostredia v možnej súvislosti so spoluspaľovaním odpadov v tejto cementárni. Biomonitoring je systematické meranie znečisťujúcich látok v živých organizmoch alebo v produktoch živých organizmov v okolitom prostredí zdroja znečisťovania ovzdušia, s cieľom identifikovať alebo posúdiť potenciálne nebezpečie a účinky znečisťujúcich látok.

V prípade okolia cementárne v Turni nad Bodvou boli odobraté vzorky slepačích vajec, vegetácie, ovocia, strešného prachu a machov v piatich obciach (Dvorníky, Včeláre, Zádiel, Hosťovce, Turňa nad Bodvou), ktoré sa nachádzajú do vzdialenosti do 2 500 metrov od cementárne. Analýzy z prvotného odberu týchto vzoriek, ako aj sedimentu v blízko tečúcom potoku, preukázali vysoké úrovne týchto nebezpečných látok.

Posledné roky sa objavujú desiatky rôznych článkov a vyjadrení, v ktorých je Slovensko postavené do úlohy veľmoci – skládkovacej. Veľmi rád to používa aj nový minister životného prostredia SR Tomáš Taraba. Vo väčšine prípadov z nich vôbec nie je jasné, v čom spočíva naše veľmocenstvo. Jednoducho je to iba konštatovanie, bez akýchkoľvek dôkazov a zdrojov. Sú ale aj články, ktoré sa tvária ako analýzy a účelovo vytrhnú z kontextu vybrané informácie. Jednu vec majú tieto články spoločnú – negatívny pohľad na výsledky v odpadovom hospodárstve SR. 

Minister Taraba pokračuje v obhajobe výstavby nových spaľovní odpadov na Slovensku, avšak používa argumenty, ktoré nemajú oporu v objektívnych faktoch a zdrojoch. Z uvedeného dôvodu sme opäť vykonali tzv. fact-checking jeho vyjadrení v článku: https://sita.sk/venergetike/slovensko-je-skladkovacia-velmoc-taraba-chce-maximalne-styri-spalovne-odpadu/

V posledných týždňoch vyšlo viacero článkov na podporu budovania spaľovní odpadov, avšak musíme konštatovať, že vo väčšine prípadov si ich pisatelia (resp. autori vyjadrení) nedali veľkú námahu s uvádzaním faktov a zdrojov pre ich tendenčné tvrdenia. K jednému z týchto článkov by sme chceli uviesť pár našich pripomienok. Ide o článok uverejnený na https://dennikn.sk/minuta/3753920/  

Zmena klímy v súčasnosti predstavuje vážny environmentálny, sociálny a ekonomický problém na celom svete. Spôsob akým nakladáme s odpadom má významný vplyv na klímu. Skládkovanie a spaľovanie odpadu, ktoré sú v hierarchii odpadového hospodárstva na najnižších priečkach, produkujú skleníkové plyny ako napr. oxid uhličitý, metán a oxidy dusíka. V odpadovom hospodárstve sa pri znižovaní nepriaznivých vplyvov na klímu upriamuje pozornosť najviac na skládky odpadu. Rozkladom biologicky rozložiteľných odpadov bez prístupu vzduchu vzniká na skládkach metán a preto je nevyhnuté odklonenie tohto odpadu od skládok a nahradiť jeho zneškodňovanie zhodnocovaním.

Vďaka greenwashingu môžu mnohí z nás uveriť, že energetické zhodnocovanie odpadov v spaľovniach odpadov je čistým zdrojom energie, ktorý nás navyše zbaví nerecyklovateľného odpadu a tak vyrieši problém s odpadmi. Je prirodzené, že všetky spoločnosti sa snažia prezentovať v čo najlepšom svetle, často sa pri tom stáva, že uvádzajú tvrdenia, ktoré nie sú úplne pravdivé alebo sú zavádzajúce. V predošlom článku sme uvádzali príklady, ako spaľovne vytvárajú zelený obraz o svojej činnosti vo verejnom priestore.

V nasledujúcom článku uvádzame príklady, kedy spaľovne využili klamlivé tvrdenia v učebných materiáloch určených pre žiakov.

EÚ vyváža stále väčšie množstvo plastového odpadu do iných krajín mimo EÚ, čo spôsobuje mnoho problémov. Začiatkom roka 2023 odhlasoval Európsky parlament  úplný zákaz vývozu plastového odpadu z EÚ. Legislatívny proces sa ešte neskončil, je potrebné presvedčiť európskych ministrov životného prostredia, aby so zákazom súhlasili.

Čo sú PFAS?

PFAS (perfluóralkylované a polyfluóroalkylované látky) sú skupinou niekoľko tisíc syntetických chemických látok, ktoré sú vysoko stabilné a perzistentné. Keďže sa v životnom prostredí takmer nerozkladajú, dostali aj názov „večné chemikálie“. Rôzne druhy PFAS sa používajú predovšetkým na povrchovú úpravu napr. v textilnom priemysle (vodoodolné oblečenie), v stavebníctve (kompozitné drevené materiály, podlahy), pri úprave obalov (vodovzdorné potravinové obaly), v kuchynskom riade (teflónové panvice), v elektrozariadeniach, v hasiacich penách a v automobilovom priemysle. V posledných rokoch však boli potvrdené obavy z ich nebezpečných vlastností. Niektoré z týchto látok sú nebezpečné už vo veľmi nízkych koncentráciách, sú toxické pre reprodukciu, sú rakovinotvorné, môžu spôsobovať poškodenie vyvíjajúceho sa plodu, zmeny hormonálnej rovnováhy a zmeny funkcie štítnej žľazy. Vedci preto „bijú na poplach“ a vyzývajú inštitúcie a priemyselné odvetvia, aby tieto látky vyraďovali z produktov, z výrobných procesov a všeobecného používania a aby sa namiesto nich hľadali a začali používať bezpečnejšie alternatívy.

Vedecké dôkazy o klimatickej zmene sú stále jasnejšie – pribúdajú extrémne javy ako vlny horúčav, prívalové dažde, sucho, lesné požiare a tropické cyklóny. Aj na Slovensku už zažívame niektoré z týchto klimatických javov, avšak ako uviedol klimatológ Jozef Pecho v článku pre aktuality.sk*, medzi Slovákmi vládne ešte „falošný pocit bezpečia“. Slováci nepociťujú nedostatok potravín ani vody, ako už v súčasnosti zažívajú predovšetkým chudobné krajiny juhu. Dosiahnutím oteplenia o 1,5 °C v porovnaní s predpriemyselným obdobím (v súčasnosti sme dosiahli zvýšenie o 1,1 °C) sa uvedené extrémne javy zintenzívnia a prípadné ďalšie otepľovanie by však už malo dramatický vplyv aj na naše zdravie, biosféru, potravinovú bezpečnosť a globálnu ekonomiku.