Rok 2024 bol dôležitý najmä vďaka pokroku v rokovaniach o Globálnej zmluve o plastoch, ale aj ďalším iniciatívam na podporu znižovania výroby plastov a obmedzovania ich používania.

V roku 2023 MŽP SR povolilo dovoz 624 780 ton odpadu, z čoho až 521 630 ton odpadov tvoria odpady určené na zhodnotenie ako palivo. Celkovo bolo vydaných 89 povolení na dovoz odpadu z deviatich krajín – Rakúsko, Bielorusko, Česko, Nemecko, Maďarsko, Švajčiarsko, Taliansko, Poľsko a Slovinsko. Dovoz odpadu určeného na spálenie je povolený zo šiestich krajín – Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovinsko. Najviac odpadu na spálenie sa dováža z Talianska a Rakúska [1]. 

(reakcia na tlačovú správu „Energia z odpadu – príležitosť pre Slovensko“)
Dňa 28. 5. 2024 bola na stránke euractiv.sk uverejnená tlačová správa z tzv. pracovných raňajok Americkej obchodnej komory, na ktorých sa zúčastnili predstavitelia podnikateľského sektora a ZMOS a ktorých výsledkom bolo stanovisko o potrebe vybudovania nových zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov (ďalej len „ZEVO“) na Slovensku.

V rámci celoeurópskeho výskumného projektu biomonitorovania emisií POPs (perzistentné organické látky) európskej siete Zero Waste Europe sa takýto výskum začal aj na Slovensku v okolí cementárne v Turni nad Bodvou. Ide o biomonitoring znečisťovania životného prostredia v možnej súvislosti so spoluspaľovaním odpadov v tejto cementárni. Biomonitoring je systematické meranie znečisťujúcich látok v živých organizmoch alebo v produktoch živých organizmov v okolitom prostredí zdroja znečisťovania ovzdušia, s cieľom identifikovať alebo posúdiť potenciálne nebezpečie a účinky znečisťujúcich látok.

V prípade okolia cementárne v Turni nad Bodvou boli odobraté vzorky slepačích vajec, vegetácie, ovocia, strešného prachu a machov v piatich obciach (Dvorníky, Včeláre, Zádiel, Hosťovce, Turňa nad Bodvou), ktoré sa nachádzajú do vzdialenosti do 2 500 metrov od cementárne. Analýzy z prvotného odberu týchto vzoriek, ako aj sedimentu v blízko tečúcom potoku, preukázali vysoké úrovne týchto nebezpečných látok.

Posledné roky sa objavujú desiatky rôznych článkov a vyjadrení, v ktorých je Slovensko postavené do úlohy veľmoci – skládkovacej. Veľmi rád to používa aj nový minister životného prostredia SR Tomáš Taraba. Vo väčšine prípadov z nich vôbec nie je jasné, v čom spočíva naše veľmocenstvo. Jednoducho je to iba konštatovanie, bez akýchkoľvek dôkazov a zdrojov. Sú ale aj články, ktoré sa tvária ako analýzy a účelovo vytrhnú z kontextu vybrané informácie. Jednu vec majú tieto články spoločnú – negatívny pohľad na výsledky v odpadovom hospodárstve SR. 

Minister Taraba pokračuje v obhajobe výstavby nových spaľovní odpadov na Slovensku, avšak používa argumenty, ktoré nemajú oporu v objektívnych faktoch a zdrojoch. Z uvedeného dôvodu sme opäť vykonali tzv. fact-checking jeho vyjadrení v článku: https://sita.sk/venergetike/slovensko-je-skladkovacia-velmoc-taraba-chce-maximalne-styri-spalovne-odpadu/

V posledných týždňoch vyšlo viacero článkov na podporu budovania spaľovní odpadov, avšak musíme konštatovať, že vo väčšine prípadov si ich pisatelia (resp. autori vyjadrení) nedali veľkú námahu s uvádzaním faktov a zdrojov pre ich tendenčné tvrdenia. K jednému z týchto článkov by sme chceli uviesť pár našich pripomienok. Ide o článok uverejnený na https://dennikn.sk/minuta/3753920/  

Zmena klímy v súčasnosti predstavuje vážny environmentálny, sociálny a ekonomický problém na celom svete. Spôsob akým nakladáme s odpadom má významný vplyv na klímu. Skládkovanie a spaľovanie odpadu, ktoré sú v hierarchii odpadového hospodárstva na najnižších priečkach, produkujú skleníkové plyny ako napr. oxid uhličitý, metán a oxidy dusíka. V odpadovom hospodárstve sa pri znižovaní nepriaznivých vplyvov na klímu upriamuje pozornosť najviac na skládky odpadu. Rozkladom biologicky rozložiteľných odpadov bez prístupu vzduchu vzniká na skládkach metán a preto je nevyhnuté odklonenie tohto odpadu od skládok a nahradiť jeho zneškodňovanie zhodnocovaním.