Dôvody, prečo nestavať ďalšiu spaľovňu v Bratislave, nevychádzajú z iracionálneho uvažovania

Článok

01.09.2026

Je kritika projektu CEZO naozaj založená na emóciách a iracionalite, alebo na konkrétnych faktoch? Pozreli sme sa bližšie na niektoré tvrdenia SLOVNAFT-u a na údaje, ktoré projekt sprevádzajú. Výsledok prináša viacero vážnych otáznikov.

V nedávnom článku¹) o vystúpení Barbory Čerňanskej, manažérky spoločnosti SLOVNAFT, na konferencii ODPADY 2026 v Žiline sa uvádza, že kritiku projektu CEZO (Centrum energetického zhodnotenia odpadov) zo strany aktivistov, samospráv a politických predstaviteľov hodnotila veľmi kriticky. Doslova pritom uviedla: „Tam, kde my prichádzame s odborníkmi a faktami, často čelíme emóciám, hnevu a iracionálnemu uvažovaniu“.

My, Priatelia Zeme – SPZ, podobne ako viaceré ďalšie environmentálne organizácie, považujeme plánovanú spaľovňu Slovnaftu za škodlivú investíciu a tento zámer od začiatku pripomienkujeme v procese posudzovania jeho vplyvov na životné prostredie. Nedávno sme podali rozklad proti súhlasnému záverečnému stanovisku MŽP SR.²⁾ Preto si dovolím poukázať aspoň na niektoré z našich výhrad, ktoré zároveň reagujú na uvedené vyjadrenie pani Čerňanskej.

V prvom rade považujeme umiestnenie budúcej spaľovne na okraji územia Slovenska, v bezprostrednej blízkosti už existujúceho zariadenia OLO – ZEVO a zároveň v najväčšej aglomerácii na Slovensku, ktorá je už v súčasnosti zaťažená emisiami z dopravy a viacerých priemyselných zdrojov, za veľmi nevhodne zvolenú.

Blízkosť štátnych hraníc vytvára predpoklad na budúce využívanie odpadov aj zo zahraničia. Existencia spaľovne OLO – ZEVO v Bratislave zase znamená, že odpady pre CEZO bude potrebné zvážať zo vzdialenejších oblastí, v niektorých prípadoch viac ako 100 km. Potvrdzuje to aj samotný SLOVNAFT, ktorý do zvozovej oblasti pre komunálny odpad v množstve 118 000 ton ročne zahrnul okrem Bratislavského kraja aj Nitriansky, Trnavský a Trenčiansky kraj. Navrhovateľ pritom neposúdil možnosť využitia dostupných kapacít troch cementární nachádzajúcich sa v tejto zvozovej oblasti – v Rohožníku, Ladcoch a Hornom Srní –, ktorých celková kapacita predstavuje 440 000 ton TAP ročne. Rovnako podľa nášho názoru dostatočne nezohľadnil prognózy vývoja tvorby komunálneho odpadu ani opatrenia, záväzky a strategické ciele stanovené v národných a európskych dokumentoch vo vzťahu ku komunálnemu odpadu. Znižovanie tvorby komunálneho odpadu pritom nie je iba desaťročia legislatívne stanoveným, no v praxi nedostatočne napĺňaným cieľom. Súčasný stav životného prostredia a prebiehajúca klimatická zmena si vyžaduje jeho reálne plnenie. To si nevyhnutne vyžaduje aj zmenu smerovania hospodárstva, výrobných a spotrebných vzorcov, spôsobu uvažovania spoločnosti a predovšetkým väčšie zohľadnenie potrieb budúcich generácií.

Čo sa týka nebezpečného odpadov, Program odpadového hospodárstva SR na roky 2021 – 2025 ukladal do konca roka 2022 vypracovať analýzu zariadení na spracovanie nebezpečných odpadov podľa ich pôvodu a vlastností, vrátane posúdenia potrebných kapacít jednotlivých zariadení v regiónoch v závislosti od množstva a povahy vznikajúcich odpadov. Takáto analýza však dodnes nebola vypracovaná. Nemáme preto dostatočný odborný podklad na posúdenie, aké kapacity na termické spracovanie nebezpečných odpadov Slovensko skutočne potrebuje, pre aké druhy a množstvá odpadov je termické zneškodnenie najvhodnejším spôsobom nakladania ani aký vývoj možno v budúcnosti očakávať v množstve a nebezpečných vlastnostiach týchto odpadov.

Slovnaft vo svojich vyjadreniach zároveň deklaroval aj možnosť zneškodňovania odpadov pochádzajúcich zo sanácie starých environmentálnych záťaží, napríklad z lokality Vrakunskej skládky. Vzhľadom na charakter týchto odpadov a prítomnosť významného množstva chlórovaných organických zlúčenín nie je navrhovaný teplotný režim CEZO, pri ktorom sa počíta prevažne s teplotami približne okolo 900 stupňov iba s ojedinelým zvýšením teploty nad 1000 stupňov vyhovujúci. Na vysoké riziká spojené s možným spaľovaním odpadov zo starých environmentálnych záťaží upozornila vo svojom rozklade aj Ing. Zuzana Kocúnová, bývalá riaditeľka odboru ochrany ovzdušia MŽP SR.²⁾

Pani Čerňanská uviedla, že podľa ich analýz sú na Slovensku približne dva milióny ton priemyselných odpadov vhodných na termické spálenie. V Správe o hodnotení sa však takýto údaj neuvádza. Uvádza sa v nej len pomerne neurčitá formulácia, že v roku 2023 vzniklo v Slovenskej republike viac ako 1,5 mil. ton iných priemyselných odpadov vhodných na energetické využitie. O aké konkrétne druhy odpadov a na základe akej metodiky bola ich vhodnosť na energetické využitie posudzovaná, sa však v tomto dokumente nedozvieme.

Samotná skutočnosť, že je odpad technicky spáliteľný, pritom ešte neznamená, že jeho energetické využitie je environmentálne vhodné. Typickým príkladom sú plasty, ktoré sú prevažne fosílneho pôvodu a pri ich spaľovaní vznikajú vysoké emisie fosílneho CO₂. Podľa údajov Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC) predstavuje emisný faktor plastov približne 75 kg CO₂/GJ, zatiaľ čo pri zemnom plyne je to približne 56,1 kg CO₂/GJ.³⁾

Pani Čerňanská odmietla argument, že budovanie nových kapacít na energetické využitie odpadu musí automaticky viesť k ústupu od plnenia recyklačných cieľov. My však poukazujeme na riziko, že k brzdeniu triedeného zberu a recyklácie dochádza najmä v bezprostrednom okolí spaľovní. Tomuto riziku nasvedčujú aj údaje z ročných výkazov o komunálnom odpade v mestách, kde sú zariadenia na spaľovanie komunálneho odpadu prevádzkované. Bratislava a Košice patria spomedzi krajských miest k mestám s najnižšou mierou vytriedenia komunálnych odpadov. Bratislava dosiahla v roku 2025 úroveň vytriedenia 38,18 % a Košice iba 33,45 %. Pre porovnanie, celoštátna miera triedeného zberu komunálnych odpadov na Slovensku dosiahla v roku 2024 úroveň 50,21 %⁴⁾, pričom údaj za rok 2025 zatiaľ nebol zverejnený. Podobný rozdiel možno vidieť aj v susednom Rakúsku. Viedeň, na území ktorej sa nachádzajú štyri zariadenia na spaľovanie odpadu, dosiahla v roku 2020 mieru vytriedenia komunálneho odpadu približne 44 %⁵⁾, zatiaľ čo za celé Rakúsko predstavovala približne 62 %.⁶⁾

Na margo vyjadrenia o iracionalite odporcov CEZO uvádzam, že práve na základe nášho upozornenia a upozornenia environmentálneho experta Ladislava Hegyiho muselo dôjsť k prepracovaniu posúdenia vplyvu CEZO na klímu. V pôvodnej klimatickej štúdii boli emisie CO₂ uvádzané na úrovni približne 26 000 ton ročne, následne však boli v dodatku ku klimatickej štúdii opravené na 86 000 až 103 000 ton CO₂ ročne. Napriek tejto zásadnej korekcii naďalej pretrváva argumentácia o úspore emisií CO₂ vďaka projektu CEZO, hoci samotné zariadenie by predstavovalo významný zdroj fosílnych emisií CO₂. Práve takáto ignorácia či zámerne nesprávna interpretácia faktov je ukážkou iracionality.

Na záver sa ešte pozrime na zavádzajúce tvrdenie o možnom zásobovaní teplom až 200 – tisíc domácností. V súvislosti s podpísaným memorandom o porozumení medzi spoločnosťami SLOVNAFT a MH Teplárenský holding SLOVNAFT uvádza, že už v súčasnosti prostredníctvom existujúcej infraštruktúry dodáva v priemere približne 100 tisíc MWh tepla ročne. Po realizácii CEZO by mal byť tento objem nahradený teplom z energetického zhodnocovania odpadu v množstve približne od 85 000 až 160 000 MWh tepla ročne.⁷⁾

Podľa údajov Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry možno pri priemernej ročnej spotrebe 7MWh na jednu domácnosť⁸⁾ uvedené množstvo prepočítať na zásobovanie približne 12 000 do 23 000 domácností. Tento údaj je teda rádovo nižší ako verejne prezentovaných až 200 – tisíc domácností.