V Európe sa každoročne vyprodukujú desiatky miliónov ton plastového odpadu. Podľa najnovšej správy Plastics Europe (1) bolo v roku 2024 vyzbieraných 32,7 milióna ton plastového odpadu. Približne 38 % z neho bolo vytriedených na recykláciu, no po zohľadnení strát sa skutočne recyklovalo necelých 30 %. Zvyšok plastového odpadu naďalej vo veľkej miere končí v spaľovniach a na skládkach – podľa uvedenej správy takmer polovica v spaľovniach a viac ako pätina na skládkach.

To je významné aj z hľadiska spotreby surovín a klimatických dopadov. Pri spaľovaní plastov vzniká značné množstvo CO₂, keďže plasty sú vo veľkej miere vyrábané z fosílnych zdrojov. Skutočná materiálová recyklácia môže naopak pomôcť znižovať spotrebu primárnych fosílnych zdrojov a potrebu vyrábať stále nové plasty.

Dôležité je, v akej kvalite sa recyklovaný materiál získa, na čo sa môže použiť, či je jeho použitie bezpečné, či skutočne nahrádza primárnu surovinu pri výrobe nových výrobkov a či ho možno po skončení jeho životnosti opätovne recyklovať. Inovatívny výrobok ešte nemusí byť  obehovým riešením.

Pozrime sa konkrétne na  jedno riešenie využitia plastového odpadu, ktoré sa prezentuje ako inovatívny spôsob premeny plastov na nový stavebný materiál. Pri dôkladnejšom pohľade na jeho vlastnosti a celý životný cyklus vznikajú otázky, či ide aj o skutočne udržateľné obehové riešenie.

Ide o spoločnosť Terratico (2), ktorá vyvinula a následne patentovala stavebné výrobky, v ktorých časť drveného kameňa nahradila plastovým odpadom. Na svojej webovej stránke uvádza, že ide o „revolučný materiál, ktorý nielenže konkuruje tradičnému betónu, ale ho aj prekonáva z hľadiska pevnosti, odolnosti, zníženia hmotnosti a flexibility dizajnu“.  

Spoločnosť má pre tento materiál vypracované aj environmentálne vyhlásenie o produkte (EPD). Toto poskytuje štandardizované informácie o niektorých environmentálnych vplyvoch výrobku v rámci vymedzených fáz jeho životného cyklu. Nie všetky fázy životného cyklu sú však v tomto vyhlásení zahrnuté. 

Čo EPD o materiáli Terratico neukazuje?

Environmentálny prínos výrobca prezentuje predovšetkým úsporou časti piesku a kameniva, ktoré sú v materiáli nahradené odpadovým plastom. V EPD  sa pritom uvádza, že používané plasty sú ťažko recyklovateľné, chýbajú však bližšie informácie o ich pôvode, druhu a chemickom zložení. 
EPD uvádza, že výrobok neobsahuje látky SVHC (látky vzbudzujúce mimoriadne obavy) podľa REACH v koncentrácii vyššej ako 0,1%. Samotné toto konštatovanie však nie je dôkazom chemickej bezpečnosti materiálu. Chýbajú napríklad konkrétne údaje o tom, či a v akom rozsahu sa v použitých plastoch môžu nachádzať problematické látky, ako napr. PFAS, PBDE, ftaláty alebo ťažké kovy, ani informácie o skúškach výluhov. 

EPD  zároveň nepokrýva ani celý životný cyklus. Nehodnotí napríklad  dopravu hotového výrobku na miesto použitia (modul A4), ani fázu jeho používania (moduly B1-B7). Nie je preto posúdené možné uvoľňovanie mikroplastov pri rezaní, brúsení, opotrebovaní či erózii ani prípadná migrácia látok z recyklovaných plastov do okolitého prostredia. Pri ťažkom stavebnom materiáli môže byť pritom významná aj dopravná záťaž. 

Nejasnosti sa objavujú aj pri konci životnosti. V module C3 sa predpokladá 90 % recyklácia odpadu, zatiaľ čo modul C4, ktorý sa týka zneškodnenia uvádza „10 % of waste is recycled“. Tento údaj nedáva v danom kontexte zmysel. Ak sa v module C3 predpokladá 90 % recyklácia, v module C4 by malo byť uvedených zostávajúcich 10 % odpadu určeného na zneškodnenie.

Aké požiadavky má EÚ na recykláciu

Rámcová smernica o odpade 2008/98/ES v článku 11 odsek 1 ukladá členským štátom prijímať opatrenia na podporu vysokokvalitnej recyklácie, avšak samotný pojem  bližšie nedefinuje. Európska environmentálna agentúra (EEA) ho preto rozpracovala do konkrétnejších kritérií. (4)  Pri posudzovaní kvality recyklácie treba podľa nej sledovať najmä, či sa zachovajú hodnotné vlastnosti materiálu, či recyklovaný materiál skutočne nahrádza primárnu surovinu a či môže následne zostať v ďalších recyklačných cykloch. EEA však zdôrazňuje aj environmentálny vplyv a chemickú bezpečnosť počas celej recyklačnej cesty. 

V prípade výrobkov Terratico môže ísť z hľadiska recyklácie plastov práve o formu downcyclingu, keďže rôzne plastové odpady sa zmiešajú s prírodným materiálom a vytvoria stavebný materiál s nedostatočne posúdeným vplyvom na životné prostredie počas používania aj na konci jeho životnosti.

Podobné technológie sa využívajú aj v rozvojových krajinách

V Keni a v Ghane (5) existujú prevádzky, ktoré vyrábajú dlažobné a stavebné prvky z odpadových plastov v kombinácii s pieskom alebo iným minerálnym materiálom. V krajinách, kde stále chýba rozvinutý systém triedeného zberu, opätovného použitia a materiálovej recyklácie, môže byť takéto využitie plastového odpadu praktickým spôsobom, ako aspoň časť odpadu odkloniť od úniku do životného prostredia alebo od nekontrolovaného spaľovania.

Ide však predovšetkým o spôsob, ako nakladať s už vzniknutým odpadom, nie o riešenie príčin jeho vzniku.

V európskom kontexte je však potrebné podobné technológie posudzovať aj podľa toho, do akej miery zodpovedajú princípom obehového hospodárstva a hierarchii odpadového hospodárstva, ktorá dáva prednosť predchádzaniu vzniku odpadu, opätovnému použitiu a kvalitnej recyklácii.

Dôležité je, aké materiálové využitie odpad v novom výrobku nachádza, akú má výsledný materiál kvalitu a úžitkovú hodnotu, či a za akých podmienok môže byť ďalej využitý alebo recyklovaný a či jeho použitie nepredstavuje riziko pre životné prostredie.

Práve splnenie týchto požiadaviek v prípade Terratico zostáva otázne.

Monika Medovičová

Zdroje: 

(1) https://plasticseurope.org/wp-content/uploads/2026/05/CER26-SINGLEPAGE-Executive-Summary.pdf
(2) https://www.terratico.com/company/
(3) https://www.epdsquare.com/epd/terratico-cement-plastic-mixture-based-on-terrazzo
(4) https://www.eea.europa.eu/en/analysis/publications/measuring-the-quality-of-recycling
(5) https://www.unep.org/news-and-stories/story/building-blocks-greener-nairobi