EIB v súčasnosti posudzuje žiadosť Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) o úver na financovanie výstavby vybraných úsekov diaľnice D1, ktorá sa má realizovať formou public-private partnership (PPP). Ide o tie úseky, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Tento zákon okrem iného umožňuje výstavbu diaľnic na pozemkoch, ktoré neboli vykúpené ani vyvlastnené. Dáva tak investorovi právo vysporiadať majetkové vzťahy k pozemkom, na ktorých sa diaľnica buduje, až po jej dokončení a kolaudácii. „V praxi to môže znamenať, že vlastníci nehnuteľností budú kompenzovaní až po niekoľkých rokoch od uvedenia diaľnice do prevádzky, čo porušuje ich právo na pokojné užívanie majetku garantované Európskym dohovorom o ľudských právach a je v príkrom rozpore aj s Ústavou Slovenskej republiky“, vysvetľuje Pavol Žilinčík, riaditeľ Via Iuris - Centra pre práva občana. Ten istý zákon zároveň zbavuje Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. (NDS) povinnosti vykonať tzv. štátnu expertízu, ktorá hodnotí ekonomickú efektívnosť a opodstatnenosť nákladov verejných prác s celkovou cenou vyššou ako 200 mil. Sk. „Pokiaľ sa vynechá štátna expertíza, zvyšuje sa tým riziko nadhodnotenej ceny výstavby, najmä ak už v minulosti boli preukázané kartelové dohody stavebných firiem práve pri diaľnici D1,“ hovorí Ivan Lesay, koordinátor siete CEE Bankwatch** na Slovensku. Roman Havlíček, programový koordinátor Priateľov Zeme-CEPA, upozorňuje na postup NDS a povoľovacích orgánov, ktoré ignorujú výsledky posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) v úseku Turany – Hubová. Výsledkom EIA bolo odporúčanie variantu B1, ktorý bol v časti pri obci Šútovo riešený tunelom Korbeľka. V roku 2007 sa však NDS rozhodla pre jeho nahradenie tromi kratšími tunelmi, pričom diaľnica má pretnúť obec Šútovo. „Obyvatelia z dotknutých komunít sa už jasne vyjadrili, že nesúhlasia s výstavbou podľa zmeneného variantu a že odmietajú odkúpenie aj vyvlastnenie svojich nehnuteľností. Môžeme očakávať, že práve v Šútove bude použité ustanovenie zákona č. 669/2007 Z.z. a výstavba začne na súkromných pozemkoch bez kompenzácie ich majiteľov,“ hovorí Roman Havlíček. Priatelia Zeme-CEPA preto vyzývajú EIB, aby neposkytla financie na výstavbu PPP projektov v rámci diaľnice D1, pokiaľ nebudú odstránené spomínané závažné nedostatky. „EIB by rozhodne nemala financovať projekty, ktoré porušujú práva obyvateľov, garantované základnými európskymi legislatívnymi dokumentmi, ako sú Amsterdamská zmluva a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ani by nemala poskytovať prostriedky tým spoločnostiam, ktoré porušujú pravidlá hospodárskej súťaže a ktoré boli usvedčené z kartelových dohôd,“ uzatvára Ivan Lesay. Poznámky pre editorov: * Európska investičná banka je v celkovom objeme ročných investícií najväčšou verejnou finančnou inštitúciou na svete. Doposiaľ neprijala záväzné environmentálne a sociálne štandardy, ktoré by regulovali jej investičnú činnosť, a preto sa stáva terčom kritiky organizácií občianskej spoločnosti, ktoré jej vyčítajú investície do kontroverzných projektov v rámci EÚ i mimo nej. ** CEE Bankwatch je sieťou mimovládnych organizácií zo strednej a východnej Európy, ktoré monitorujú environmentálne a sociálne dopady medzinárodných rozvojových financií. Slovenským členom siete CEE Bankwatch sú Priatelia Zeme-CEPA.