Vedecké dôkazy o klimatickej zmene sú stále jasnejšie – pribúdajú extrémne javy ako vlny horúčav, prívalové dažde, sucho, lesné požiare a tropické cyklóny. Aj na Slovensku už zažívame niektoré z týchto klimatických javov, avšak ako uviedol klimatológ Jozef Pecho v článku pre aktuality.sk*, medzi Slovákmi vládne ešte „falošný pocit bezpečia“. Slováci nepociťujú nedostatok potravín ani vody, ako už v súčasnosti zažívajú predovšetkým chudobné krajiny juhu. Dosiahnutím oteplenia o 1,5 °C v porovnaní s predpriemyselným obdobím (v súčasnosti sme dosiahli zvýšenie o 1,1 °C) sa uvedené extrémne javy zintenzívnia a prípadné ďalšie otepľovanie by však už malo dramatický vplyv aj na naše zdravie, biosféru, potravinovú bezpečnosť a globálnu ekonomiku.

Podporovatelia spaľovní odpadov, ako zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov, veľmi radi zdôrazňujú fakt, že v súčasnej energetickej kríze odpad nadobúda oveľa väčšiu hodnotu ako energetický nosič a že je možné ním túto krízu riešiť. Pozrime sa však bližšie na energetickú účinnosť spaľovní v EÚ – ako sú teda prínosné pre dodávanie tepla a elektriny a s akým environmentálnym dopadom.

V súčasnosti si stále viac ľudí uvedomuje existenciu klimatickej a environmentálnej krízy a ich dopadu na životné prostredie a naše životy. Títo ľudia potom hľadajú a zavádzajú do praxe udržateľnejšie riešenia v rámci svojich pracovných kompetencií, ale aj osobného života. Pri svojich rozhodnutiach sú ochotní preferovať environmentálne priaznivejšie riešenia a produkty a dokonca si za ne aj priplatiť.

V roku 2022 MŽP SR povolilo dovoz 648 165 ton odpadu, z čoho až 488 635 ton odpadov tvorili odpady určené na zhodnotenie ako palivo. Celkovo bolo vydaných 52 povolení na dovoz odpadu určeného na spálenie, zo siedmych krajín – Belgicko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko a Taliansko. Viac ako polovica povolení (27) bolo vydaných pre talianskych žiadateľov. Z hľadiska hmotnosti sa dováža na spálenie najviac odpadu z Rakúska. V minulom roku bolo vydaných 15 povolení na dovoz 253 000 ton rakúskeho odpadu.[1]

Problém s nadprodukciou plastov, ako aj neúmerným množstvom plastového odpadu, začala Európska únia riešiť pred niekoľkými rokmi. Na Slovensku už jeden rok platí legislatívne opatrenie transponované z európskej smernice o zákaze jednorazových plastov, ako sú slamky, jednorazový príbor, taniere, polystyrénové obaly na jedlá a nápoje.

Veľkým nebezpečenstvom vyplývajúcim z prevádzky spaľovní sú možné havárie. Vzhľadom na povahu a množstvo odpadov, ktoré má byť spaľované a s ktorým je v areáli spaľovní manipulované, môžu mať havárie obrovský dopad na okolie prevádzok, a to tak na zdravie obyvateľov, ako aj na ekologickú stabilitu životného prostredia.

Aj 30 rokov po nadobudnutí platnosti „Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy“ je Európska únia ešte stále odkázaná na dodávky energie z fosílnych palív. Prechodu do uhlíkovo neutrálnej budúcnosti mal napomáhať aj zemný plyn. Postupné ukončenie výroby tepla na báze uhlia a jeho nahradenie plynom tak bolo cestou k znižovaniu emisií skleníkových plynov, ale nie cestou ich odstránenia. Zemný plyn je v podstate fosílnym palivom a jeho spotrebu je potrebné rázne znížiť nielen kvôli jeho enormnému zdraženiu, ale aj kvôli zastaveniu rýchleho postupu klimatickej krízy.

Nasledujúce otázky a odpovede vám ozrejmia alebo dôkladnejšie vysvetlia podstatu biomonitoringu, o ktorom sme písali v našich predchádzajúcich dvoch správach - "Výskum potvrdil obavy: Okolie spaľovní odpadov je kontaminované vysoko toxickými látkami" a "Ďalší výskum potvrdil obavy: Okolie spaľovní odpadov je kontaminované vysoko toxickými látkami".