www.stopspalovniam.sk

Na Slovensku ročne spaľujeme pol milióna ton odpadov zo zahraničia, pre náš odpad chceme budovať ďalšie spaľovne

17.09.2024

V roku 2023 MŽP SR povolilo dovoz 624 780 ton odpadu, z čoho až 521 630 ton odpadov tvoria odpady určené na zhodnotenie ako palivo. Celkovo bolo vydaných 89 povolení na dovoz odpadu z deviatich krajín – Rakúsko, Bielorusko, Česko, Nemecko, Maďarsko, Švajčiarsko, Taliansko, Poľsko a Slovinsko. Dovoz odpadu určeného na spálenie je povolený zo šiestich krajín – Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovinsko. Najviac odpadu na spálenie sa dováža z Talianska a Rakúska [1]. 

Nebezpečné PFAS sa našli v popole, v procesnej odpadovej vode a v spalinách ZEVO (zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov)

26.07.2023

Čo sú PFAS?

PFAS (perfluóralkylované a polyfluóroalkylované látky) sú skupinou niekoľko tisíc syntetických chemických látok, ktoré sú vysoko stabilné a perzistentné. Keďže sa v životnom prostredí takmer nerozkladajú, dostali aj názov „večné chemikálie“. Rôzne druhy PFAS sa používajú predovšetkým na povrchovú úpravu napr. v textilnom priemysle (vodoodolné oblečenie), v stavebníctve (kompozitné drevené materiály, podlahy), pri úprave obalov (vodovzdorné potravinové obaly), v kuchynskom riade (teflónové panvice), v elektrozariadeniach, v hasiacich penách a v automobilovom priemysle. V posledných rokoch však boli potvrdené obavy z ich nebezpečných vlastností. Niektoré z týchto látok sú nebezpečné už vo veľmi nízkych koncentráciách, sú toxické pre reprodukciu, sú rakovinotvorné, môžu spôsobovať poškodenie vyvíjajúceho sa plodu, zmeny hormonálnej rovnováhy a zmeny funkcie štítnej žľazy. Vedci preto „bijú na poplach“ a vyzývajú inštitúcie a priemyselné odvetvia, aby tieto látky vyraďovali z produktov, z výrobných procesov a všeobecného používania a aby sa namiesto nich hľadali a začali používať bezpečnejšie alternatívy.

6 argumentov prečo spaľovne odpadov nie sú dobrým riešením pre energetickú a klimatickú krízu

18.07.2023

Vedecké dôkazy o klimatickej zmene sú stále jasnejšie – pribúdajú extrémne javy ako vlny horúčav, prívalové dažde, sucho, lesné požiare a tropické cyklóny. Aj na Slovensku už zažívame niektoré z týchto klimatických javov, avšak ako uviedol klimatológ Jozef Pecho v článku pre aktuality.sk*, medzi Slovákmi vládne ešte „falošný pocit bezpečia“. Slováci nepociťujú nedostatok potravín ani vody, ako už v súčasnosti zažívajú predovšetkým chudobné krajiny juhu. Dosiahnutím oteplenia o 1,5 °C v porovnaní s predpriemyselným obdobím (v súčasnosti sme dosiahli zvýšenie o 1,1 °C) sa uvedené extrémne javy zintenzívnia a prípadné ďalšie otepľovanie by však už malo dramatický vplyv aj na naše zdravie, biosféru, potravinovú bezpečnosť a globálnu ekonomiku.

Spaľovne odpadov nie sú riešením pre energetickú krízu – energetická účinnosť spaľovní odpadov v EÚ je enormne nízka

09.06.2023

Podporovatelia spaľovní odpadov, ako zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov, veľmi radi zdôrazňujú fakt, že v súčasnej energetickej kríze odpad nadobúda oveľa väčšiu hodnotu ako energetický nosič a že je možné ním túto krízu riešiť. Pozrime sa však bližšie na energetickú účinnosť spaľovní v EÚ – ako sú teda prínosné pre dodávanie tepla a elektriny a s akým environmentálnym dopadom.

Zvýšenie spaľovania odpadov nie je riešením pre energetickú krízu

20.12.2022

Aj 30 rokov po nadobudnutí platnosti „Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy“ je Európska únia ešte stále odkázaná na dodávky energie z fosílnych palív. Prechodu do uhlíkovo neutrálnej budúcnosti mal napomáhať aj zemný plyn. Postupné ukončenie výroby tepla na báze uhlia a jeho nahradenie plynom tak bolo cestou k znižovaniu emisií skleníkových plynov, ale nie cestou ich odstránenia. Zemný plyn je v podstate fosílnym palivom a jeho spotrebu je potrebné rázne znížiť nielen kvôli jeho enormnému zdraženiu, ale aj kvôli zastaveniu rýchleho postupu klimatickej krízy.

Ďalší výskum potvrdil obavy: Okolie spaľovní odpadov je kontaminované vysoko toxickými látkami

08.09.2022

Ďalší výskum, tentoraz v okolí spaľovne v Beringene v Belgicku potvrdzuje, že okolie spaľovní odpadov je kontaminované vysoko toxickými látkami. Výskum na výskyt dioxínov (PCDD/F) a dioxínom podobným PCB (dl-PCB) prebiehal v rokoch 2019 až 2021 a bol nadácii ToxicoWatch zadaný miestnou Mestskou radou.  Okrem iného porovnáva aj výsledky meraní z obdobia pred spustením prevádzky (2019) s výsledkami po spustení prevádzky (2020 a 2021). 

Spaľovne sú drahé

Medzi najdrahšie spôsoby nakladania s odpadom a výroby energie patria spaľovne odpadov, takzvané ZEVO (zariadenia na energetické využitie odpadov) alebo v zahraničí uvádzané ako WTE (waste-to-energy). Plytvajú finančnými prostriedkami, ktoré by sa inak mohli zamerať na nákladovo efektívnejšie a udržateľnejšie riešenia s odpadmi.

Stránky