V roku 2023 MŽP SR povolilo dovoz 624 780 ton odpadu, z čoho až 521 630 ton odpadov tvoria odpady určené na zhodnotenie ako palivo. Celkovo bolo vydaných 89 povolení na dovoz odpadu z deviatich krajín – Rakúsko, Bielorusko, Česko, Nemecko, Maďarsko, Švajčiarsko, Taliansko, Poľsko a Slovinsko. Dovoz odpadu určeného na spálenie je povolený zo šiestich krajín – Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovinsko. Najviac odpadu na spálenie sa dováža z Talianska a Rakúska [1]. 

(reakcia na tlačovú správu „Energia z odpadu – príležitosť pre Slovensko“)
Dňa 28. 5. 2024 bola na stránke euractiv.sk uverejnená tlačová správa z tzv. pracovných raňajok Americkej obchodnej komory, na ktorých sa zúčastnili predstavitelia podnikateľského sektora a ZMOS a ktorých výsledkom bolo stanovisko o potrebe vybudovania nových zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov (ďalej len „ZEVO“) na Slovensku.

Posledné roky sa objavujú desiatky rôznych článkov a vyjadrení, v ktorých je Slovensko postavené do úlohy veľmoci – skládkovacej. Veľmi rád to používa aj nový minister životného prostredia SR Tomáš Taraba. Vo väčšine prípadov z nich vôbec nie je jasné, v čom spočíva naše veľmocenstvo. Jednoducho je to iba konštatovanie, bez akýchkoľvek dôkazov a zdrojov. Sú ale aj články, ktoré sa tvária ako analýzy a účelovo vytrhnú z kontextu vybrané informácie. Jednu vec majú tieto články spoločnú – negatívny pohľad na výsledky v odpadovom hospodárstve SR. 

Minister Taraba pokračuje v obhajobe výstavby nových spaľovní odpadov na Slovensku, avšak používa argumenty, ktoré nemajú oporu v objektívnych faktoch a zdrojoch. Z uvedeného dôvodu sme opäť vykonali tzv. fact-checking jeho vyjadrení v článku: https://sita.sk/venergetike/slovensko-je-skladkovacia-velmoc-taraba-chce-maximalne-styri-spalovne-odpadu/

V posledných týždňoch vyšlo viacero článkov na podporu budovania spaľovní odpadov, avšak musíme konštatovať, že vo väčšine prípadov si ich pisatelia (resp. autori vyjadrení) nedali veľkú námahu s uvádzaním faktov a zdrojov pre ich tendenčné tvrdenia. K jednému z týchto článkov by sme chceli uviesť pár našich pripomienok. Ide o článok uverejnený na https://dennikn.sk/minuta/3753920/  

Vďaka greenwashingu môžu mnohí z nás uveriť, že energetické zhodnocovanie odpadov v spaľovniach odpadov je čistým zdrojom energie, ktorý nás navyše zbaví nerecyklovateľného odpadu a tak vyrieši problém s odpadmi. Je prirodzené, že všetky spoločnosti sa snažia prezentovať v čo najlepšom svetle, často sa pri tom stáva, že uvádzajú tvrdenia, ktoré nie sú úplne pravdivé alebo sú zavádzajúce. V predošlom článku sme uvádzali príklady, ako spaľovne vytvárajú zelený obraz o svojej činnosti vo verejnom priestore.

V nasledujúcom článku uvádzame príklady, kedy spaľovne využili klamlivé tvrdenia v učebných materiáloch určených pre žiakov.

Čo sú PFAS?

PFAS (perfluóralkylované a polyfluóroalkylované látky) sú skupinou niekoľko tisíc syntetických chemických látok, ktoré sú vysoko stabilné a perzistentné. Keďže sa v životnom prostredí takmer nerozkladajú, dostali aj názov „večné chemikálie“. Rôzne druhy PFAS sa používajú predovšetkým na povrchovú úpravu napr. v textilnom priemysle (vodoodolné oblečenie), v stavebníctve (kompozitné drevené materiály, podlahy), pri úprave obalov (vodovzdorné potravinové obaly), v kuchynskom riade (teflónové panvice), v elektrozariadeniach, v hasiacich penách a v automobilovom priemysle. V posledných rokoch však boli potvrdené obavy z ich nebezpečných vlastností. Niektoré z týchto látok sú nebezpečné už vo veľmi nízkych koncentráciách, sú toxické pre reprodukciu, sú rakovinotvorné, môžu spôsobovať poškodenie vyvíjajúceho sa plodu, zmeny hormonálnej rovnováhy a zmeny funkcie štítnej žľazy. Vedci preto „bijú na poplach“ a vyzývajú inštitúcie a priemyselné odvetvia, aby tieto látky vyraďovali z produktov, z výrobných procesov a všeobecného používania a aby sa namiesto nich hľadali a začali používať bezpečnejšie alternatívy.

Vedecké dôkazy o klimatickej zmene sú stále jasnejšie – pribúdajú extrémne javy ako vlny horúčav, prívalové dažde, sucho, lesné požiare a tropické cyklóny. Aj na Slovensku už zažívame niektoré z týchto klimatických javov, avšak ako uviedol klimatológ Jozef Pecho v článku pre aktuality.sk*, medzi Slovákmi vládne ešte „falošný pocit bezpečia“. Slováci nepociťujú nedostatok potravín ani vody, ako už v súčasnosti zažívajú predovšetkým chudobné krajiny juhu. Dosiahnutím oteplenia o 1,5 °C v porovnaní s predpriemyselným obdobím (v súčasnosti sme dosiahli zvýšenie o 1,1 °C) sa uvedené extrémne javy zintenzívnia a prípadné ďalšie otepľovanie by však už malo dramatický vplyv aj na naše zdravie, biosféru, potravinovú bezpečnosť a globálnu ekonomiku.