Minister životného prostredia Taraba sa pri každej príležitosti snaží presviedčať verejnosť o nevyhnutnosti výstavby nových spaľovní odpadov. Používa pritom zavádzajúce až klamlivé informácie, ktoré nie sú podložené číslami, overiteľnými argumentmi ani hlbšou analýzou.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa na stránke MŽP SR¹⁾ aj na enviroportáli²⁾ pochválil tým, že ho verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský ocenil za pokrok, ktorý envirorezort pod jeho vedením dosiahol v oblasti odstraňovania environmentálnych záťaží na Slovensku. Otázkou však je, akú výpovednú hodnotu má takéto „ocenenie“.

Rok 2025 bol náročný pre všetkých, aj pre občianske združenia. Pracovali sme v prostredí rastúceho tlaku ekonomických záujmov, oslabovania ochrany životného prostredia aj obmedzených finančných zdrojov. Napriek tomu sa nám podarilo zrealizovať množstvo dôležitých aktivít a dosiahnuť konkrétne výsledky.

Kvalita ovzdušia, najmä v mestskej časti  Podunajské Biskupice a v obci Rovinka, je už v súčasnosti nepriaznivá, a to najmä v dôsledku blízkosti rafinérie Slovnaft a spaľovne komunálneho odpadu OLO. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že výstavba ďalšej spaľovne odpadov ako ďalšieho „veľkého zdroja znečisťovania ovzdušia“  by znamenala vystavenie obyvateľov  týchto lokalít ešte vyšším koncentráciám znečisťujúcich látok.

V roku 2024 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) povolilo dovoz 654 650 ton odpadu, z čoho až 476 160 ton bolo určených na energetické zhodnotenie, najmä spaľovanie v cementárňach. Celkovo bolo vydaných 101 povolení na dovoz odpadu z deviatich krajín - Rakúsko, Česko, Nemecko, Chorvátsko, Maďarsko, Švajčiarsko, Taliansko, Poľsko a Slovinsko. Dovoz odpadu určeného na spálenie je povolený zo siedmych krajín – Rakúsko, Nemecko, Chorvátsko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovinsko. Najviac odpadu na spálenie sa dováža z Talianska (227 380 ton) a Rakúska (184 500 ton). 

Slovensko dnes čelí tlaku investícií, ktoré často uprednostňujú rýchly zisk pred ochranou zdravia ľudí a životného prostredia. Či už ide o spaľovne, pyrolýzy, nové chemické prevádzky, alebo nevhodne umiestnené zariadenia pri obytných zónach – mnohé z nich sú predstavované ako „moderné riešenia“, no v skutočnosti prinášajú riziká, ktoré je potrebné dôsledne posúdiť.