„Perlou“ je jeho vyjadrenie, že „Slovensko vyváža odpad na spálenie do susedných krajín za miliardy eur“. Najnovšie sa pri chválení pokrokov v odstraňovaní envirozáťaží nezabudol posťažovať, že proces je čoraz ťažší, pretože nemáme dostatočné spaľovacie kapacity na rôzne druhy odpadu.

Ďalej tvrdí, že množstvo odpadu, ktoré tu máme, musíme vyvážať do zahraničia „za ceny, ktoré nám oni diktujú“, alebo že pred Slovenskom stojí „najakútnejšia úloha vystavať vlastné spaľovacie kapacity pre nebezpečný odpad, pretože v opačnom prípade bude krajina naďalej vystavená degradácii životného prostredia a kvality spodných* vôd“.

Pozreli sme sa preto na jeho tvrdenia o vývoze nebezpečného odpadu trochu bližšie.

MŽP SR vydalo v roku 2025 súhlas na vývoz 116 156 ton odpadu. Z toho 90 856 ton (78 %) predstavoval nebezpečný odpad a 25 300 ton (22 %) ostatný odpad.

Z celkového množstva nebezpečného odpadu, na ktorý bol udelený súhlas, bolo na spálenie (s využitím energie alebo bez neho) určených 9 025 ton. To predstavuje necelých 10 % z nebezpečného odpadu určeného na vývoz. Pri ďalších 22 702 tonách (25 %) uviedli žiadatelia viacero kódov nakladania (napr. úprava pred ďalším spracovaním či recyklácia), čo znemožňuje presne určiť finálny spôsob zhodnotenia. Pri 57 259 tonách však vieme s istotou povedať, že súhlas bol udelený za účelom recyklácie. To znamená, že na recykláciu smerovalo minimálne 63 % vyvezeného nebezpečného odpadu.

Podobne je to aj pri ostatnom (nie nebezpečnom) odpade: súhlas na vývoz odpadu za účelom energetického zhodnotenia bol udelený len pre 1 000 ton (necelé 4 %). Zvyšných 24 300 ton (96 %) bolo určených na recykláciu.

Celková bilancia za rok 2025: MŽP SR udelilo súhlas na vývoz za účelom spálenia pre 10 025 ton (8,63 %) a za účelom recyklácie pre 81 559 ton (70,22 %) odpadu. Zvyšok (19,54 %) tvoria odpady s nejednoznačným určením zhodnotenia.

Pohľad na štatistiky navyše ukazuje, že v roku 2025 neprišlo k žiadnemu dramatickému výkyvu. V období rokov 2019 až 2025 vydalo ministerstvo súhlas na vývoz celkovo 582 277 ton odpadu, z čoho bolo na spálenie určených len 55 512 ton (menej ako 10 %).

Ak by sme vychádzali z Tarabovho tvrdenia, že Slovensko vyváža odpad na spálenie „za miliardy eur“, museli by sme zahraničným spracovateľom platiť za spálenie jednej tony minimálne 18 000 € (pri prepočte na jednu miliardu a množstvo vyvezených odpadov na spálenie za posledných 7 rokov). Realita je však niekde úplne inde.

Na zamyslenie zostáva, prečo Taraba hovorí o potrebe budovania spaľovní nebezpečných odpadov, a nie o budovaní zariadení na ich recykláciu. Vari je 10-tisíc ton odpadu určených na spálenie viac ako 81-tisíc ton určených na recykláciu? Minister síce zdôrazňuje sebestačnosť pri spaľovaní, no úplne prehliada chýbajúce recyklačné kapacity. Vyvážame napríklad elektroodpad, batérie či železné a neželezné kovy, čím sa pripravujeme o možnosť opätovného získavania (aj kritických) surovín. Takýto postoj je u ministra životného prostredia prinajmenšom zarážajúci. Navyše je aj škodlivý a v priamom rozpore so záväznou hierarchiou odpadového hospodárstva, strategickými dokumentmi SR a EÚ, ako aj s princípmi obehového hospodárstva.

Treba ešte dodať, že rovnako ako po minulé roky, bolo aj v roku 2025 z územia SR vyvezených výrazne menej odpadov, než sa ich doviezlo. V roku 2025 udelilo MŽP SR súhlas na dovoz 737 560 ton odpadu. To je viac ako šesťnásobok množstva, na ktoré bol udelený súhlas na vývoz. Z toho 480 500 ton (65,15 %) bolo určených na energetické zhodnotenie (spálenie). A to je zase 48-krát viac ako sme na spálenie v roku 2025 vyviezli. Ale o tom až v nasledujúcom článku...

Branislav Moňok, predseda Priateľov Zeme - SPZ

*ospravedlňujem sa za použitie výrazu „spodných vôd“, ale je to priama citácia ministra... Pod týmto pojmom samozrejme rozumej „podzemných vôd“ (tak ako nás učili už na základnej škole, rozlišujeme podzemné a povrchové vody. Slovo „spodná“ je používaný napr. pri bielizni, polici, spodnej pere).