V rámci celoeurópskeho výskumného projektu biomonitorovania emisií POPs (perzistentné organické látky) európskej siete Zero Waste Europe sa takýto výskum začal aj na Slovensku v okolí cementárne v Turni nad Bodvou. Ide o biomonitoring znečisťovania životného prostredia v možnej súvislosti so spoluspaľovaním odpadov v tejto cementárni. Biomonitoring je systematické meranie znečisťujúcich látok v živých organizmoch alebo v produktoch živých organizmov v okolitom prostredí zdroja znečisťovania ovzdušia, s cieľom identifikovať alebo posúdiť potenciálne nebezpečie a účinky znečisťujúcich látok.

V prípade okolia cementárne v Turni nad Bodvou boli odobraté vzorky slepačích vajec, vegetácie, ovocia, strešného prachu a machov v piatich obciach (Dvorníky, Včeláre, Zádiel, Hosťovce, Turňa nad Bodvou), ktoré sa nachádzajú do vzdialenosti do 2 500 metrov od cementárne. Analýzy z prvotného odberu týchto vzoriek, ako aj sedimentu v blízko tečúcom potoku, preukázali vysoké úrovne týchto nebezpečných látok.

V posledných týždňoch vyšlo viacero článkov na podporu budovania spaľovní odpadov, avšak musíme konštatovať, že vo väčšine prípadov si ich pisatelia (resp. autori vyjadrení) nedali veľkú námahu s uvádzaním faktov a zdrojov pre ich tendenčné tvrdenia. K jednému z týchto článkov by sme chceli uviesť pár našich pripomienok. Ide o článok uverejnený na https://dennikn.sk/minuta/3753920/  

Vďaka greenwashingu môžu mnohí z nás uveriť, že energetické zhodnocovanie odpadov v spaľovniach odpadov je čistým zdrojom energie, ktorý nás navyše zbaví nerecyklovateľného odpadu a tak vyrieši problém s odpadmi. Je prirodzené, že všetky spoločnosti sa snažia prezentovať v čo najlepšom svetle, často sa pri tom stáva, že uvádzajú tvrdenia, ktoré nie sú úplne pravdivé alebo sú zavádzajúce. V predošlom článku sme uvádzali príklady, ako spaľovne vytvárajú zelený obraz o svojej činnosti vo verejnom priestore.

V nasledujúcom článku uvádzame príklady, kedy spaľovne využili klamlivé tvrdenia v učebných materiáloch určených pre žiakov.

Vedecké dôkazy o klimatickej zmene sú stále jasnejšie – pribúdajú extrémne javy ako vlny horúčav, prívalové dažde, sucho, lesné požiare a tropické cyklóny. Aj na Slovensku už zažívame niektoré z týchto klimatických javov, avšak ako uviedol klimatológ Jozef Pecho v článku pre aktuality.sk*, medzi Slovákmi vládne ešte „falošný pocit bezpečia“. Slováci nepociťujú nedostatok potravín ani vody, ako už v súčasnosti zažívajú predovšetkým chudobné krajiny juhu. Dosiahnutím oteplenia o 1,5 °C v porovnaní s predpriemyselným obdobím (v súčasnosti sme dosiahli zvýšenie o 1,1 °C) sa uvedené extrémne javy zintenzívnia a prípadné ďalšie otepľovanie by však už malo dramatický vplyv aj na naše zdravie, biosféru, potravinovú bezpečnosť a globálnu ekonomiku.

Má vaša samospráva problémy s veľkým množstvom nevytriedených odpadov a hrozí vám výrazné zvyšovanie nákladov na odpadové hospodárstvo? A čo tak zaviesť Zero Waste stratégiu vo vašej obci? Urobilo tak už takmer 500 samospráv v Európe. Najlepšie z nich triedia až 93 % svojich odpadov. Staňte sa súčasťou programu Zero Waste Cities, ktorý vám v tom podá pomocnú ruku. Príďte a dozviete sa viac!

Veľkým nebezpečenstvom vyplývajúcim z prevádzky spaľovní sú možné havárie. Vzhľadom na povahu a množstvo odpadov, ktoré má byť spaľované a s ktorým je v areáli spaľovní manipulované, môžu mať havárie obrovský dopad na okolie prevádzok, a to tak na zdravie obyvateľov, ako aj na ekologickú stabilitu životného prostredia.

Nasledujúce otázky a odpovede vám ozrejmia alebo dôkladnejšie vysvetlia podstatu biomonitoringu, o ktorom sme písali v našich predchádzajúcich dvoch správach - "Výskum potvrdil obavy: Okolie spaľovní odpadov je kontaminované vysoko toxickými látkami" a "Ďalší výskum potvrdil obavy: Okolie spaľovní odpadov je kontaminované vysoko toxickými látkami".

Od roku 2005 musia prevádzkovatelia, ktorí vypúšťajú do ovzdušia značné množstvá CO₂, za tieto emisie platiť. Sú to prevádzkovatelia v energetickom a priemyselnom sektore, ktorí sú  zaradení do  tzv. systému obchodovania s emisiami. Tento systém je jedným zo zásadných opatrení stratégie Európskej únie v boji proti klimatickej kríze.